Zlatý fond > Diela > Zpod Ľadorhory


E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Zpod Ľadorhory

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov

Odveká choroba


Chrchlem, hútam na legátke schúlený,
príšerná tma nemá úľav ozveny;
ani hviezdy pichľavého ihličia
vibrotavým vo mne jagom nezničia.
Hej, nevyrvú hrudi bôľu,
čo mi žlčou horčí vôľu,
čo ma trápi, molestuje deň po deň,
zafukuje ducha môjho pochodeň,
žeby vhabnul v zúfalosti povodeň.

No nereptám, nerúham sa, Bože môj!
len sa skaržím na ten tvrdej pôdy sloj;
na tú ťažkú, na nevďačnú vinicu,
práce ktorej súhrn síl mi uchycú.
Len sa túžim, že sa súžim:
darmo oriem, darmo plužím!
Plynie zápas, horlivosti trampota —
posvätný kraj zlatých víd, snáh života
nešeredný trojspik zmrví, rozkotá.

Čo sa zderiem, dušu na dlaň vypľujem:
Bacchus, Venus, netečnosť tu záujem.
Nieto živla, čob’ ľud z kliatby vymohol,
všetko zmarí pekelný ten alkohol.
Zhrozí chmúr ťa čierny pohľad:
smilný-vilný necud vohliad,
mrzká nedba, blud, nenávisť osvety,
zvrhlý dav do bobôn handár odetý —
o dedičnú zeď surovstva opretý.

Líč, káž miernosť, striezlivosti krásu zvlášť,
nepopustia, prežerú aj Krista plášť.
Pijú, slopú zhubní liehu otroci,
plodiaci: hriech, blbú žobrač, bied moci.
Maľuj vzácnosť, zdobu, šťastie,
s nevinných čo venci rastie,
psom, sučiskám darmo chváliš ľaliu,
s bezočivým úškerom ťa odbijú —
fáros panien kormútia, ah, Mariu!

Odsúď mdlý um, drzosť útrob ošklivú,
núkaj čriede vzdelanosti, úk nivu —
jaký vzdor to, rebeličné orgie,
až komondor úžasom ti zavyje.
Nebude z nás fiškál, rechtor,
felčiar, slúžny, kňaz, precechtor…
Žil ded, prakmeť, bez kníh, v stave priaznivom,
ni tatík sa neturboval škôl vlivom —
Aj im dosť: pluh, kosa, cep, staj s hnojivom.

Nuž nie lepšie chrániť, báť sa vonkova,
vo stramotnej dúpe dutkať, sťa sova?
Sud keď, pŕzeň, hlučná prázdnosť vsi celé
v nevolníctva drží kladách vesele?…
Hach, mizerná zkazy sedľač,
nesáp srdca môjho, netlač!
Kráčaj strmhlav, rúť sa k hrobom príkrinou —
Ja si zajdem dumných snilkov sihlinou
a sa modlím za zlocajdy, zlosynov.

V. 8. IV. 1916




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.