SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sršni


Spŕchli sa v raz priekorizne prívrženci
vo lstivého kocúrkova čmudnom sienci.
     Besom sršia, zubmi škrípu,
     posvätenca kmášu, štípu,
     s nenávisťou lúpia, rýpu.

Beda, beda, chudáčisko, čo vyviedol,
chrapúňov pysk rozjedený žeb’ ho zjedol?!
     Česal prúd im neprávosti,
     pre ktoré ľud lká, žalostí —
     Za to chcú mu potrieť kosti.

Nie, neškrťme, nekaličme velebníka!
Oplzlý cap, surový fejt, hebrej zhíka.
     Sverme súdbe kňaza zrejme.
     Zima múrov, mráz ho prejme,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
     funebrálnej oddá pejme.

Lepšie rabom v Iľavy kdes’ ľavnom kútku…
I zajatcom žičia tepla za parútku.
     Mne ukradli bučkov práva,
     mne sa kúriť nedostáva,
     skrahnutia mi hrozí sláva.

Hej, ohavný zeman, chruňo, mrzký káčer!
Horký, trpký svereposti vašej náčer…
     Znesiem však bôľ, krivdu dáko,
     schytím pomsty hnevné dáko,
     sroním vzdoru vášho čáko.

V. 23. XII. 1916