SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mrivý hvozd


Omráčený, chladný hvozd!
kde tvoj vnadný leta skvost?
Zákerný, hej, noci mráz
pozbavil ťa zdoby, krás.
Štipla, fľaskla osuheľ —
ach, akos’ mi ošumel!
Svislá vetva, zvädlý list,
žalostivý vetra švist;
sivé hmliská, mrákavy,
krkavcov shon krákavý:
rmutný obraz jesene —
Srdce moje stiesnené.

Šutý[19] šarp tvoj šuchorí,
vidno, vidno, žes’ chorý.
Biedny ruch tvoj, ver to lesť!
vpravde zmaru máš bolesť.
Hoc i šteklí ľavný lúč,
trúchlo šepká: lúč sa, lúč!
Odhoď odraš,[20] hrdzu sper,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
žlť, zel, krv, bronz, v prsť sa ber!
Pošmurný, hľa, vlaje flór,
funebrálu kráča chór.
Jama zeví hotová,
hrobár svleky pochová.

Cukot skonu zrie oko,
jako tkne to hlboko!
Vzdychy tvojho stonania
ducha môjho dorania.
Sychravý ten víchra prúd
aj mne tiskne chmúrny trud…
Zrak ach! temnie, ucho mdlé,
vatra útrob leda tlie…
Vrana tiahne za vranou,
k pohrabu zve havranov.
V strachu nemcú chvejné rty:
druha najdeš vo mne ty.

V. 23. X. 1917



[19] šutý — nepekný, špatný

[20] odraš — zodrané šaty, čižmy atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama