ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spríkril sa ti údel: trúchlym vdovcom ostať,
premenil si, clivko, samotnosti postať.
Zuvíňtals’ mi s pohlavárom,
švárnym stal sa príženčiarom.
Dobroprajný doktor omedil ti vôľku:
prístojnú za družku mladú davše hoľku —
Nuž čo česť za toľkú?

Slušne drž sa, hrdlík! Zanechal si sedľač,
etiketty chúťok nezbednosťou netlač!
Keď si už raz medzi pánmi,
nerob hanby, nesádž rán mi.
Hoc aj v dymnej chajde mastný mal ťa kudloš,
gavalier buď jemný, nie ledáky pudloš,
smeť čo ráči, z hrúd lož.^[15]

Mecenášu svojmu holduj, lichoť pekne,
penicierik chytne, žilôčku ti sekne.
Šipli mu vše v tyle trošku,
napraví ti krivú nôžku.
Okolo Melánky komprtuj, hrkútaj,
šumné, milé dámča smiechotom si pútaj,
o snoch lásky hútaj.

Netrať slova s chatrou nevnímavou, bridkou,
nebav sa so Židmi, bečeľuj však Žídkov:
Abraháma, únav pátra,
Janku s Jambom, Hanku, bratra.
Klaňaj sa im zhusta, jako švihák hezký,
semiačka ti kúpia za dobrý groš český
i pohodia rezky.

Dekankovi nášmu, talentný veď máš um,
hovkaj, hupkaj nežne, cimády čuv zášum.
K pyšteku sa tvojmu nahne,
dá poľubkov sladkých drahne.
Pohladká ti krýdla, rozcuchaný chvostík,
popreskúma domček, poumetá mostík,
svieži vstrčí hvozdík.

Tichučký ten starček, čo ho krášli kánon,
vítaný ti buď vždy, veľkomožný pán on.
Zacukríkuj, muž to ctnosti,
útlych citov, šľachetnosti.
Zavinšuj mu chlapsky, čo ti v srdca pláne:
blahý oddych, slávu; ať uslyšia stráne!
keď dočichre k bráne.

Nariadenia, stvor môj! verne drž sa vždycky,
nech nehlušia hlupstvá sluchu môjho, tycky…
Keď však prijdem do Varína,
prichystaj mi kapku vína!
Nie burčáka, brečky! Hvízdam ti na lúru!
Perlistého nastroj, pred rokmi čo s fúru
prikúľali k múru.

V. 19. VIII. 1916