SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zavrhlá škola


Sbohom, ústav katolícky,
poslednýkrát som tu zjavne!
Zavrhol ťa duch vesnický,
sťa kutriska klky, hlavne.
Zavrhol ťa… Hanba, hanba!
U sedliaka hanby niet!
Smrť vyniesla skučkov gamba:
nuž prehltneš hrobu jed.

Zomrieš navždy, zmizneš večne,
ľahostajný je tvoj kresťan.
Zločin spácha vraždy priečne,
ať len cudzí náuk je stán.
Slza slzu z oka lúdi,
citné srdce sviera bôľ;
nesníval som: dav tak zblúdi,
prestrašný ma švacne kôl.

Nemíval som, veď vždy pokrok,
svetlo, lásku sial som v obci:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nebuď štátnych jariem otrok,
vystav sienec v Krista kopci!
Horlil som ver, obeť núknul,
myš hoc kruchty, pozdvihu.
Chrapúň, žgrloš razom fúknul,
plán môj srútil vo švihu.

Nešťastný nuž netečníku!
keď si kopnul cirkvi zákon,
a na starkú zdvíhol dýku,
o zem praštiac hnevu hákom:
i z detičiek božiu bázeň
trháš, metieš semotam;
slabíš vieru, mrav i kázeň,
rod svoj hádžeš trampotám.

Nebohá si, škola sprhlá,
sbor ťa zdeptal skuhravosťou;
háveď podlá: žrať, piť zvrhlá,
nesvedomská, chýrna zlosťou.
Pohrab tvoj, hľa, vykonávam,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
smutné žiaľu requiem;
patričnú ti poctu vzdávam,
skvelý veniec ti vijem.

V. 17. V. 1915