SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Idealista


Sťažuješ sa, dušo drahá:
nemáš mieru, techy, blaha,
    všetko, všetko ťa mrzí!
    Nezdar, krivda, tlum drzý
v sronenia ťa jarmo vpriaha,
knutou žiaľov tepe, šľahá.

Znám tvoj názor čistý, biely,
viem, ochotnost pozdvih cieli:
    rozvoj, mravnosť, slobodu
    šľachetného národu…
Ku slniečku máchaš kriely —
oblak prípor v prieč ti trieli.

Vidím v ňádrach lásky vatru,
zraky tvoje slávu pátru,
    lietaš, lietaš vysoko —
    hmýr prekážok zrie oko.
Ty si k snažných spiechal šiatru —
urputnú však skúmaš chatru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ty chceš stvoriť stádo jedno,
vznešených sŕdc, myslí vedno,
    čo nezvrátia šiaľby ver,
    zisku, blesku Lucifer!…
Hlúpy odpor vrčí vriedno,
snívavý kraj bledne biedno.

Nezúfaj však pre nesnádze,
nemalátnej, konaj práce,
    veď to spásy úloha!
    Dojde vavrín od Boha!
Kmáš len plančie, pýru spriadze,
veľaď duch tvoj, koľko vládze!

V. 12. X. 1917