ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Letí sniažik, šanty stvára, bieli zem.
Drobný šišvor, šumné dievča, poďže sem!
Naber hoblín, suchých gáňov, ivoria!
Zakúr, bystrá, zakúr náhle
v studené tie, skrahlé kachle,
nech sa s chuťou rozhoria.

Praští raždie, šľahá plameň, dudní až…
Priprav hodnú horúceho čaju čaš!
Von to skučí, fučia, dujú záveje.
Ja si chľupkám, suchár chrupkám,
chumeľ šticu rve chalúpkam,
duch môj zbodrie, okreje.

Dievča, srnča, žhavolíca malina!
blčí oheň, vatrí vatra, páli ma.
Podaj sirku, voňavú mi cigaru!
Von ať hviždí, perie, piští,
z ňáder mojich prelesť prýšti,
ľúba ihra rozjaru.

Tak si hovel Horatius kedysi
v teplej ville, pri pohárku, vstred misy,
jedol, strebkal, zlatý lúdil kobzy tok.
Priskoč, šuhaj! prines vína,
nech narieka Meluzína,
mňa pokála nadchne mok.

Ja si voľkám, fumigujem chladný svet,
ja sa kochám, sladký sbieram múzy med,
lež čože tá zimomravá hladu vtač?
Vrabec, stehlík, číž, strnádka,
sem sa! božie vy chudiatka —
Chlapče, hoď im zrna dač!

Naplň kalich tým perlistým prastarým!
Strúhaj, struno, skladaj sloky, rým na rým,
nenechajme spevných stvorov v nevoli!
V ľade, srieni, v mraze vetrov
kŕm ich, súsok, skry ich, petrov,
ať ich srdce nebolí!

Naplň kalich, tak mi vľúdno, veselo!
Radostný cit combá dušu aj telo:
že sa nechviem v metelici, na zime.
V kľude, v tichu víčka zdriemu — —
Prosím, pánko, ku chorému!…
Teba, Bože, chválime!

V. 27. XI. 1913