Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
S radosťou si zrak môj, s hrdosťou aj často,
na tie pekné stohy mihne.
Koľká baňa múz tu, koľko vnady, krás to
z velikášov sveta vyhne!
Rozmanitých názvov, obrúbených na sto.
Óh, pôžitku rozkoš! Hviezdy, slnká slávy,
dynastie umov garda!
Zlatohlavu mundúr, ligotavé hávy
zdobia šíkov juna, barda.
Duša moja slasť tú tak lahodno trávi.
Hellas, Roma, Germán salutujú hojne,
hlboko ma, milo dojmú.
Arpádovský pluk ten pyšno hľadí, strojne,
Rus aj, Čech, Lech, Talian… Nechybí mi, oj, nie!
Lež, ah… lež, ah, Boh môj!… Zrenice sa zajdú
slzavými žiaľu hrachmi.
Národov, ríš, ajhľa! skvelý chlúby raj tu…
Láska vsúra, budí strach mi —
hľadám svojich villu — v chudú tycnem chajdu.
Zobor, Žiare, Machnáč, Kriváň, hrebeň Sitna,
tak holotní, chatrní ste?
Spevavý kraj Tatier, oblasť bájov sytná!
Rekov tvojich špetka v liste.
Óh, repertum visus! rana srdcebitná!
Martinko môj z Turca! Maticu ti zatkli,
kráľovnú tú rojných úľov.
Znešvárili plástvy nenávisti, zrád kly,
duchomorné zveri grúľov.
V smetiach musia trúchneť žrecovia, ah! nadchlí.
Martinko môj, Martin! Smutné veci sú to.
Vytlel fáros, usnul Parnas.
No nemaj mi za hriech, uslyš vrúcnosť túto:
s geniusmi prešla spár nás!
Vzkries ich z tuchu krypty! Tak mi je ich ľúto.
Martinko môj, Martin! Ledy svleky, kostru
zavetril som im ja s Vlčkom.
Nuž zasväť im smes prác horlivosti ostrú:
daj nám starcov, nedlej mlčkom,
bo sa písma v truhlách na prach, popol roztrú.
Martinko, hej, Martin! Nie len s traja obri —
hónor kmenu, triumf iste!
neznámi aj všetci, — Žížne mlaď, úp, žobri! —
vrstovníkom zjavy hmlisté,
žiadúcni sú svetlu, kliesnitelia dobrí.
Martinko môj, Martin! Túžbu kvílim priamu.
Šľachetných máš synov, súcich:
zaplň spustu medzier literátov chrámu
sväzkmi plodov chýbajúcich,
ináč odmet, závrh útlé srdcia zlámu.
Martinko, hej, Martin! Nepatrný hoc som:
Ešte jedno, nyvé jedno!
Sluj sirôtkov: priazňou, rozptýlených: otcom!
Helikon stvor, snažných vedno,
slovesnosti piercam úprimným buď vodcom.
V. 15. VI. 1916
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
