SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Judášovské priateľstvo


Jak vozduch vtáčik, prúd vĺn ľúbi rybka,
motýlik úslň, včelka kvetu slasti:
i duch ten ľudský pátre, šmátre, dibká,
a práhne útul dôverných snov spriasti.

Óh, blahý, blahý, v priateľstva kto šťastí
nažíva s láskou: nektaru čaš chlipká!
Rozpoltí rozkoš, rozdvojí aj strasti:
rajíka šiator vetva kryje hybká.

Lež z čista-jasna hrom keď zrapští s durkom,
v omráčenosti sklesneš v listia kútku —
Že nie si mŕtvy, zrádzaš oka žmurkom…

Keď drsným drúkom ovalí ťa priateľ,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
sipíš, krvácaš, ranu makáš prudkú —
Oj! zahalí ťa trúchlivosti fátel.

V. 20. II. 1917