SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta nad hviezdy


Čo stojí ten premizerný
     život zemský? Málo!
Trp, sa svíjaj pod údermi,
     strádaj, kvíľ, stoň stálo!
Rve ťa, perie krutý víchor,
     smieta lichú smietku;
rehce, chechce sa drzý chór —
     ztrácaš vôľu všetku.

Horli, pečli — nie muž: anjel!
     konaj blaha práce:
čierna sočba, hany pranier
     apoštolstva pláce.
Drť sa, mor sa, vykrič pľúca,
     pnej hoc aj na kríži:
slince, špince luza rvúca —
     zúfať sa ti blíži.

Nešeredná planosť ľudská!
     lávu šprihá zlosti;

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
metlou, bičom sekať hucká,
     blenom, žlčou hostí.
Nemáš techy za parútku,
     žiaľ ťa kruší, smútok;
dážď sĺz v temnom leješ kútku,
     nový čakáš útok.

Kebys’ nebol trený križmom,
     horel by ti tymian.
Že nepáchneš sveta pižmom,
     škrtivý hlc plyn jám…
Učeník je nie nad majstra,
     skvelé maj hoc hávy…
Per aspera is ad astra:
     z očistca do slávy.

V. 15. V. 1917