Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Funí vietor, husté metá páperie,
biedy vtáčka v chodbu fary doperie.
Vítaj, vítaj, sýkora,
zúbožená ty stvora!
Víchra sem ťa vohnal údol?
Prijmi vľúdny sienka kúdol:
dá ho lásky podpora.
V nebývanej, kľudnej izby obloku
úžitkuj, hľa priestraň voľnú, širokú.
Zobkaj mušky, semenec,
štipkaj zvädlých býľ veniec!
Však len skopnie, skyprie vesna,
vychytí ťa vábnosť plesná
v kŕdeľ tvojich vtáčeniec.
Uchlácholím neboriatko prívetom,
Nastelem mu tráv, mochu,
natrúsim zŕn, mŕv trochu.
I jabĺčka svieže krajce
povešiam i chutné vajce,
nech si hryzká v roztochu.
Spriatelí sa, keď si črievka obživí,
zkúsiac výjav priazne u mňa pravdivý.
Stvára šanty veselo,
činčaruje si smelo.
Vyskakujúc zrie cez tablu
snehu, ciagľov púšť preziablu —
Vyjsť by sa jej nechcelo.
Mňa radosť dme, sladký pocit, potecha:
Prezreteľnosť chúďa zhynúť nenechá!
Nemá sevu, stodoly,
strieň, ľad v hájoch i v poli:
predsi, predsi musí dostať,
čoho žitia žiada postať!
Srdienko ju nebolí.
A jak i snáď kedy-vtedy zaclivie,
bez druha že o samotni bdie, hlivie,
pomyslí si: gazda môj
stramoty tiež deptá sloj…
Predsi má i kde-tu kvietky,
nedá ich za spolky všetky — —
Tak je, vtáčku! Náš to stoj.
V. 13. XII. 1917
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
