Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Veje vietor lesom, stráňou,
bledý smútok tiahne pláňou,
vzdychá pláňou, skúka husto:
všade mŕtvo, všade pusto.
Sivé hmliská, hrubé chmáry
váľajú sa po chotári.
Tvár slniečka mraky viažu,
ti ho za svet neukážu.
Stromov pýchu, sadov kráže
ostrý fujak strihá, kmáše;
a čo listie metá, trúsi,
úzkosť šepce, trpkosť kúsi.
Zmizla vôňa, kvetov krása,
trnky, šípky mráz otriasa.
Svižné vetvy — holé gáne,[1]
čo len pozriem, slza skanie.
Ošumely hory, háje,
ah, umĺkly grúňov báje,
Mrzutá vtač v skrytoch biedi,
iba havran lupy sliedi.
Čierny úhor, mĺkvy prieloh,
šedý sron dlie v grapách, dieloch.
Žiaľu, bôľu hŕba hojná —
zvädla, zvädla radosť kojná.
Vyschla rozkoš vesny, júla,
po strniskách rmut sa túla,
chvejná trúchlosť, clivá tieseň —
Óh, stramotná žitia jeseň!
V. 4. X. 1912
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
