Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Oželievam kanárička:
usnul, skonal nenadále.
Oves krýdľat, nemé vále
sústrasť plodí, šmurné žiale…
Ja sa rmútim,
on v kra tôni,
v kvetín vôni
si buvička,
nežno čičká,
krytý hantom, hebným prútím.
Bečelil ma, ráčil vždycky,
vedel: druh ja, kobzy znateľ,
spevu túžob, krásy priateľ —
nesroní nás nehôd fátel!…
I snuvával
v sličnej klietke
dumy medké,
idyllický
zun, vesnický,
až ho smrtný zdrvil nával.
Ah! umĺknul, ležká, drieme
virtuóz môj, nebožiatko,
hruď dojímal horko-sladko —
zhynul v krátku…
Zloch, ďas špliecha —
hniť nespiecha!
My, haj! tlieme,
mdlieme, mrieme…
Ľúbko môj, ah! práchnie v sádku.
Sú, čo bluznia, hromžia, čo štvú,
kopú pravdu, ľudstva práva;
ktorých sprievod: krívd, zhúb láva —
žinka im, nie vence, sláva!
On, stvor siene,
v rabstve čírom
triliek vírom
slúžil Božstvu,
dvoril množstvu…
Oplan hýri — vtáčka nenie!
Zanechal ma v duchu clivom,
v otupnosti, stramotnosti.
Izba pustá, klec ľútostí,
v ničom techy, spokojnosti.
Bo veď — nie ho!
Nečuť hlásku:
javiť lásku — —
Ztraty vplyvom
v trude tklivom
slzou kropím pamäť jeho.
V. 24. V. 1913.
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
