ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V poslednom čase mladý manželský život Mariny a Juraja Podskalských veru nebol najradostnejší. Manžel veľmi často nachádzal v domácnosti nejakú chybičku — maličkosť, pre ktorú potom vniesol nesúlad do ich predtým pokojného a blaženého života. Ale veď Marina plnila svoje domáce povinnosti! Verne sa starala o všetko: o manžela, o kuchyňu, o bielizeň, o čistotu. Ale manžel jej jednako robil výčitky. Raz, že iné jedlo mala navariť, inú gombičku prišiť, inou bavlnou ponožky zaštopkať, iný klobúk si kúpiť. Inokedy zas, že v spoločnosti mala sa ináč spravovať, jazyk za zubami držať.

Už niekoľko mesiacov to tak išlo skoro so dňa na deň. Vždy novú a novú maličkosť objavil manžel. A to obyčajne hneď z rána. Potom sa nahneval, praskol dvermi a bez slova odišiel do úradu. Marina videla ho zas až neskoro popoludní, aj to mal mrzutú, chmúrnu tvár.

Tak to bolo i dnes. Marina ostala sama. Rozjímala nad tými maličkosťami, nad ich trpkou mocou, krutovládou. Ronila slzy a zbadala, že i ony sú maličké. Začala viac premýšľať. A tu poznala, že všetko na svete má svoj pôvod v maličkosti. Život sám začína z maličkosti, z obyčajnej myšlienky povstáva vynález, revolúcia, zo žaľuďa vyrastie mohutný dub, z tehál mrakodrap, z potoka širočizná rieka, z vlákien odev, z písmien hrubá kniha, z piesku saharská púšť, zo stehov gobelínu, z bacilov morová epidémia, z ohniviek reťazové putá. Všetko len z maličkostí.

Marinu začal premáhať strach. Veď z tých ich maličkostí mohlo by i pre ňu vyrásť niečo, čo ona viacej nezdolá, čo naveky pochová jej šťastie. A aj keby nevyrástlo. Uvedomila si, že maličkosti samy o sebe urobia nejedno zlo. Včely človeka žihadlom upichajú, uštipnutie muchou alebo hadom prinesie smrť, pichnutie tŕňom tetanus. Mravce do kosti obžerú telo človeka, a myši i ten najväčší dom podryjú.

Marina sa rozhodla, že tým maličkostiam urobí koniec. Myslela, že najlepšie to pôjde naraz — nejakým veľkým, odvážnym prehrešením. Tak bude mať jej manžel dokonalú príčinu sa hnevať a uvidí rozdiel medzi dobromyseľnou snahou a úmyselnou chybou. Tak zabudne na maličkosti, nevšimne si ich viacej. Ale čo podniknúť? Rozbiť zrkadlo v spálni, porcelánový riad, peniaze zmárniť, odísť niekam, alebo vrhnúť sa inému do náručia? Nie! Marina cítila, že to všetko by ju bolelo viacej ako manžela, ktorého chcela potrestať. Nedovolilo by jej to ani jej kresťanské smýšľanie. A potom, tým by veci len zhoršila. Také veľké previnenie by sa už nikdy nenapravilo, po ňom navždy ostaly by následky.

A tak Marina prišla na to, že maličkosti len maličkosťami odstráni, že proti nim len maličkosťami môže bojovať. Prišla jej na um spásonosná myšlienka, pri ktorej jej oči, ešte vždy zaliate slzami, zažiarily ako dve nové hviezdy. Svoju myšlienku aj toho dňa začala prevádzať. Popoludní, keď sa vrátil manžel, privítala ho maličkosťami: úsmevom, bozkom, slovíčkom lásky. Od tých čias ony staly sa jej najlepšou výzbrojou.

Pomaly mizly maličkosti ztrpčujúce život Podskalských, a zmizly celkom, keď raz Marina obdarovala manžela, zasa maličkosťou: pacholiatkom, ktoré potom spolu povíjali tiež len do maličkostí: do plienočiek, do vankúšika.