Boží človek
Autor: Elena Gessayová-Brestenská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Pri oltári stojí, chvejúca sa ako lístok na hlbokých, temných vodách. Je biela, útla, nevinnosť žiari z jej tvári ako lúč mesačného svetla za tmavej noci. Je jemná ako vánok v lete, ako jej sladký dych, ktorým nežne vlnia sa jej ňadra, ako ten závoj, mäkko s nej splývajúci. Celá podobá sa ružiam, ktoré drží v náručí a ktorých vôňa všetkých okolo nej opojuje tak, ako jej čarovný zjav. Veď je taká čistá ako ony. Na perách má ľahký úsmev, na tvári slabý rumenec a na lícach dve čierne šnurovačky riasnic, zakrývajúce oči, akousi posvätnou hanblivosťou sklopené, ktoré však, keď pozrú hore, sú plaché, bojazlivé ako oči srnky.
Stojí tu na rozcestí pozemskej púti ako symbol svojho doterajšieho života. Pred ňou leží nový svet. Za ňou život, plný radostného bytia ako kvietim posiata lúka, tešiaca sa záplave zlatého slnca. Bezstarostný bol dosiaľ život, v ktorom ona snila svoj dievčenský sen. Ale ten blíži sa ku koncu, zanikne, keď spadne s nej svadobné rúcho. Život potom stane sa životom bez krás, bez ozdôb, bez romantizmu, a ostane iba jeho nahá, neúprosná, až ohromujúca pravda, ktorá urobí z mladuchy ženskú, prebudenú ženskú, zbavenú svojho panenského sna, reálnu ženskú, poznajúcu len nemilosrdnú skutočnosť.
Prečo, teda, nie je možné ostať mladuchou naveky? Veď o koľko je krajšie s trepotajúcim srdcom o niečom sniť, ako sen prežívať! Dušu odieť do snehobielej prikrývky a v myšlienkach vznášať sa ponad oblaky. Žiť vo sne, kam nijaký realizmus nevkročí, kde skutočnosť neničí ideály. Na jar vyjsť do prírody, trhať fialky, a sniť. V lete ležať na striebristom piesku, kúpať sa v teplých, slnečných lúčoch, a sniť. Na jeseň, keď kvapky dažďa melancholicky odtekajú do večnosti, sadnúť si k obloku, a sniť. V zime utiahnuť sa k peci a večer pri plápolajúcich plamienkoch ohníka sniť. Len sniť a nikdy sa neprebrať. Sniť o láske, o všetkom, čo je na svete len vo sne krásne.
Ó, ľúbezná je mladucha! Ľudia ju milujú, bozkávajú jej ľaliové šaty a slzami kropia jej biele topánočky. A to len preto, že v duši ešte má svoj nevinný panenský sen.
O autorovi
Elena Gessayová-Brestenská
spisovateľka a prekladateľka, dcéra novinára a organizátora krajanských spolkov v USA Ignáca Gessaya
