ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nebezpečná epidemia zúrila v Západnej Afrike. Hynuli starí i mladí. Z búd domorodcov ozývaly sa stony, náreky, bedákanie, smútočné hlasy bubnov.

Smrť kosila i v nemocničnom stánku. Lekári nevedeli si rady. Do zúfalej beznádejnosti sťa biely anjel prinášala svetlo len šľachetná františkánska sestra Alexandra. Ona obetavými skutkami uľavovala telesný a duševný bôľ čiernych pohanov, svojou nekonečnou dobrotou budila v nich vieru v lepšiu budúcnosť.

Do nemocničného stánku priniesli i chorého Valla-Hu, mladého náčelníka černošského kmeňa. Sestra Alexandra ho opatrovala a vtedy neraz rozprávala mu o Bohu, o Kristovom učení a o živote na druhom svete. Valla-Hu ju vždy pozorne počúval a jeho veľké vnímavé oči prezrádzaly, že v jeho duši deje sa čosi neobyčajného.

Ale raz sestra Alexandra sama ochorela a medzi chorých neprišla. Keď sa o niekoľko dní vrátila, nevítal ju už Valla-Hu svojím trpezlivým, milým úsmevom. Pýtala sa na neho, ale dostala smutnú odpoveď, že úbožiak v noci dotrpel.

Sestra Alexandra vedela, že mŕtvych podľa zvyku domorodcov nepochovávajú. Vynášajú ich na piesočnaté pobrežie, odkiaľ ich za prílivu milosrdné vlny berú na svoje mocné ramená a ukladajú do hlbokých, zelených vôd. K tomu pobrežiu teda, kde Valla-Hu s niekoľko inými ešte pred východom slnka bol ponechaný svojmu osudu, ponáhľala sa dobrotivá sestra Alexandra, čosi jej v srdci šepkalo, že Valla-Hu ešte neumrel, že tam pri hučiacom, dravom mori ticho, pokojne čaká na ňu.

Hrozný bol pohľad na mŕtvoly, ktoré pre veľkú horúčavu nachádzaly sa už v rozklade. Ešte hroznejší bol zápach, šíriaci sa z toho miesta. Ale sestra Alexandra, posilnená svojím posvätným predsavzatím, premohla hrôzu aj odpor a začala Valla-Hu medzi mŕtvolami hľadať.

Napokon ho našla. Nesmierna bola jej radosť, keď zistila, že mu tep ešte bije. Chytro dala ho dopraviť do stánku chorých, kde Valla-Hu zas otvoril svoje hlboké múdre oči, a vidiac sestru Alexandru, usmial sa šťastným úsmevom dieťaťa, ktoré po dlhom odlúčení znovu vidí svoju matku. Vyschlými perami požiadal ju o krst a po jeho vykonaní s vďačným pohľadom tíško usnul naveky.