SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z lásky k bližnému

Nebezpečná epidemia zúrila v Západnej Afrike. Hynuli starí i mladí. Z búd domorodcov ozývaly sa stony, náreky, bedákanie, smútočné hlasy bubnov.

Smrť kosila i v nemocničnom stánku. Lekári nevedeli si rady. Do zúfalej beznádejnosti sťa biely anjel prinášala svetlo len šľachetná františkánska sestra Alexandra. Ona obetavými skutkami uľavovala telesný a duševný bôľ čiernych pohanov, svojou nekonečnou dobrotou budila v nich vieru v lepšiu budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do nemocničného stánku priniesli i chorého Valla-Hu, mladého náčelníka černošského kmeňa. Sestra Alexandra ho opatrovala a vtedy neraz rozprávala mu o Bohu, o Kristovom učení a o živote na druhom svete. Valla-Hu ju vždy pozorne počúval a jeho veľké vnímavé oči prezrádzaly, že v jeho duši deje sa čosi neobyčajného.

Ale raz sestra Alexandra sama ochorela a medzi chorých neprišla. Keď sa o niekoľko dní vrátila, nevítal ju už Valla-Hu svojím trpezlivým, milým úsmevom. Pýtala sa na neho, ale dostala smutnú odpoveď, že úbožiak v noci dotrpel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sestra Alexandra vedela, že mŕtvych podľa zvyku domorodcov nepochovávajú. Vynášajú ich na piesočnaté pobrežie, odkiaľ ich za prílivu milosrdné vlny berú na svoje mocné ramená a ukladajú do hlbokých, zelených vôd. K tomu pobrežiu teda, kde Valla-Hu s niekoľko inými ešte pred východom slnka bol ponechaný svojmu osudu, ponáhľala sa dobrotivá sestra Alexandra, čosi jej v srdci šepkalo, že Valla-Hu ešte neumrel, že tam pri hučiacom, dravom mori ticho, pokojne čaká na ňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hrozný bol pohľad na mŕtvoly, ktoré pre veľkú horúčavu nachádzaly sa už v rozklade. Ešte hroznejší bol zápach, šíriaci sa z toho miesta. Ale sestra Alexandra, posilnená svojím posvätným predsavzatím, premohla hrôzu aj odpor a začala Valla-Hu medzi mŕtvolami hľadať.

Napokon ho našla. Nesmierna bola jej radosť, keď zistila, že mu tep ešte bije. Chytro dala ho dopraviť do stánku chorých, kde Valla-Hu zas otvoril svoje hlboké múdre oči, a vidiac sestru Alexandru, usmial sa šťastným úsmevom dieťaťa, ktoré po dlhom odlúčení znovu vidí svoju matku. Vyschlými perami požiadal ju o krst a po jeho vykonaní s vďačným pohľadom tíško usnul naveky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama