ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V izbe žiari, ligoce sa vianočný stromček. Ticho stojí, ani konárikom nepohne. Rozširuje pokoj, aký v prírode a celom svete panoval tej svätej, zázračnej noci skoro pred dvetisíc rokmi.

Láska sála z vianočného stromčeka. A láska budí lásku. V jeho blízkosti ľudia sú si najbližší. Nežno sa túlia k sebe. Nepriateľa pominie hnev, ruka najde ruku, odpovie na stisnutie. Srdcia sa roztvoria, a v duši je mäkko, teplo, milo.

Radosť, taká úprimná radosť je pri stromčeku! Deti tešia sa jeho trblietavej kráse, cukrovinkám a plápolajúcim plamienkom farbistých sviečočiek. Dospelí zabudnú na každodenné starosti a trápenia. Tešia sa z radosti detí, tešia sa prítomnosti. Sú šťastní, blažení. A všetci tešia sa príchodu Toho, pre koho tak nádherne skvie sa stromček a Komu zasvätený je tento najradostnejší deň v roku.

Čosi povznášajúceho má v sebe vianočný stromček. Je kus zdravej, jasnej hory. Ale nielen to. Je v ňom čosi duchovného, sťaby nadprirodzeného. Pri ňom ľudia sú vznešenejší, šľachetnejší. I ten najzatvrdilejší hriešnik sa poddá, sa kaja.

Vianočný stromček je tu. Ó, poďme, ponáhľajme sa k nemu!