SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sen

Na lúke v lúčoch slnca veselo tancoval a jagal sa pestrý motýľ. Bežala som za ním zblízka sa pokochať v jeho živej kráse. Chytila som ho. Moje prsty olúpily jeho krýdla o šupinky a motýľ nikdy viac sa nejagal, nikdy viac nelietal, nikdy viac sa neradoval.

Do klietky zavrela som vtáča, aby mi štebotalo, svojím spevom ma tešilo, rozveseľovalo. Vtáča v klietke onemelo, zosmutnelo, prestalo spievať.

V mäkkom svite mesačného svetla na chodníku trblietalo sa tisíce snehových chumáčov. Zdvihla som niekoľké a chcela som obdivovať ich dokonalý kryštálový tvar, ich jemnú, svietivú belosť. Môj teplý dych ich zničil. Roztopily sa v malé guľôčky vody.

V záhrade ruže kvitly. Prekrásne, červené, voňavé ruže. Odtrhla som jednu, pripla ju na hruď, aby jej vôňa ma všade sprevádzala. Ruža zvädla, zhynula, a jej vôňa sa stratila.

Mladou, dychtivou rukou siahla som po šťastí. Rozplynulo sa v trudné, ťažké žitie. I ono bolo len snom…