SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kým nie je neskoro

Akýsi tajomný, čierny tieň vždy zahaľoval každú radosť mojej duše a preto sa nediv, môj drahý, že pocit obavy a smútku kalí najsladšie moje túžby s tebou spiaté. Veď vieš, že nebola som nikdy blažená, a teraz, keď lúč šťastia chce zrazu ožiariť trudnú oblohu môjho žitia, cítim pochybnosť v možnosti takého nesmierneho blaha. Čosi mi stále šepká, že ty celý nie si môj, že nežnosť, ktorá ťa azda teraz ku mne viaže, nebude večná. Zlovestná predtucha naplňuje mi srdce, a tak sa mi zdá, že všetko, čo, vraj, ku mne cítiš, je u teba iba snom, na chvíľku sladkým, omamným, potom rozplývajúcim sa v hmlu. Preto veľmi sa bojím, že osud nemilosrdnou rukou mi ťa odcudzí, vytrhne z náručia a nedopraje mi požiť z jediného šťastia v mojom živote. Uver, že desivá tá predstava ma ničí — a preto, ak ma miluješ, miluj ma, kým nie je neskoro…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama