Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Elena Gessayová-Brestenská:
Boží človek
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Erik Bartoš, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 9 | čitateľov |
Smutný je november. Vtáčatá už nespievajú — odletely na juh do teplejších krajov. Svižné zvieratká sa zaryly do zeme, alebo utiahly sa do jaskýň a dutých stromov. Hmyz zakuklil sa do svojich vlákien. Kvety už skoro všetky zvädly, bez lupienok zamrznuté visia k zemi. Konáre stromov sú holé, tmavé, nepestrí ich už lahodná zeleň listov. I nebo je šedivé, zastreté ťažkými chmárami, ktoré ustavične plačú a ronia slzy. Zem je chladná, zbavená svojej zlatej úrody obilia. Už ju nehreje slniečko, ktoré teraz len zriedka svieti a čo raz včaššie za vrchy zachodí.
Smutný je november. V ňom slávime sviatok Dušičiek. Dospelí i mládež poberajú sa do cintorína k svojim drahým. Poslednými kvetmi jesene zdobia so smútkom hroby zosnulých a venčia ich svetlom na pamäť slov: „a svetlo večné nech im svieti…“
Smutný je november. V jeho velebnom tichu spytujeme svoje svedomie, sme lepší, častejšie utiekame sa k Bohu. Pripravujeme sa na december. Lebo v decembri príde Ježiško v belostných šatách, so žiariacim stromčekom a darmi. Príde a ubytuje sa v našich srdciach, rozteplí, rozveselí ich. Oj, príde, ak budeme pre Neho pripravení.
Smutný je november, ale to len preto, aby december bol tým radostnejší.