ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vítame vás, slovenské deti z nášho pohraničia! Zo slovenských menšinových škôl prišly ste do Bratislavy poďakovať sa za to, že je vám umožnené učiť sa v materinskej vašej reči. Maličké, drahé vaše srdiečka akoby Božím zázrakom chápu, že bez slovenskej školy bolo by vám zle, a preto sú vďačné.

A nám, nám je tak teplo v duši, keď vás vidíme. Chceli by sme vás objať, slzami radosti skropiť útle, bledé vaše tváričky, bo teraz už vieme, že ste naše, že našimi aj ostanete. Vieme, že vyhly ste sa priepasti, v ktorej čakal vás zánik, kde otcovské vaše mená boly by sťa žeravé uhlie pálily nám svedomie a hlásaly svetu, že i vy kedysi pochádzaly ste zo slovenského pôvodu, že i vy kedysi ste tvorily čiastku nášho národa. Vieme, že sa neodrodíte, že neutoniete v mori cudzoty, ba vo vás vykryštalizuje sa tá pravá láska k rodu, ktorá tým žijúcim na čisto slovenskom území tak často chybuje. Vy vo svojich krajoch naučíte sa najvrelšie milovať svojeť, bo mnoho ráz — prenasledované už teraz — prinášate za ňu obete — a tie obete vašu lásku k nej iba upevňujú. Vieme, že budete to vy, odchovanci slovenských menšinových škôl, ktorí vždy prví postavíte sa na obranu toho, za čo ste dnes prišli ďakovať.

A vítame vás nielen my, dospelí, ale i tí najmladší bratislavskí obyvatelia — žiaci tunajších slovenských škôl. I oni by vám chceli stisnúť drobné vaše rúčky, dotknúť sa zlatých vašich vláskov. Túžobené ich očká a usmievavé ústa najvýrečnejšie hovoria, že ste im drahé, že chceli by vás mať pri sebe. Cítia, že ste jedno, že patríte k sebe, že sa kedysi na národnom poli za spoločným cieľom zasa ako brat s bratom stretnete.

Teda vitajte nám všetkým, deti milé. Cíťte sa medzi nami dobre a keď sa večer budete vracať domov, odneste si so sebou našu lásku a uistenie, že v duchu sme večne s vami a že vás nikdy neopustíme!