SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ruža

Kedysi dávno dal si mi ružu, čistú, bielu ružu. Vykvitla hneď z jari — hádam prvá toho roku — v črepe na obloku tvojej mládeneckej izby. Vlastným dychom si ju zohrieval, vlastným dychom život do nej vštepoval. Sám si ju zalieval, sťa bábätko starostlivo opatroval. Pre mňa si ju choval — miloval si ma, a ja teba.

Ružu som pobozkala, jemno k hrudi privinula, a večer v hodvábnom papieri do kútika v skrini odložila.

Dnes som ju našla — ostaly z nej suché, žlté lupienky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A z našej lásky tiež len rozpomienky.