Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Erik Bartoš, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 9 | čitateľov |
Na cintoríne svetlá horia. Ľudia, ako kedysi Ábel, s úprimnou, skrúšenou dušou zapálili ich čo obetu čistú, nevinnú. Zapálili ich v sprievode modlitieb z vďaky Bohu za večné svetlo, ktoré už doprial zosnulým, a s prosbou oň pre tých, ktorí ešte nestali sa ho hodnými.
Na cintoríne svetlá horia. Sú symbolom viery v nesmrteľnosť duše ľudskej, sú symbolom pevnej nádeje na večné spasenie, sú symbolom lásky k tým, ktorí nás už opustili.
Na cintoríne svetlá horia. V mäkkej žiare ich plápolu ľudia vstupujú do seba, pripomínajú si svoju časnosť. Stoja tvárou v tvár smrti.
Je noc. Tma chladná, vlhká spustila sa s nebies ako čierny flór. Posledné listie so stromov tíško padá na osamelé hroby. Na cintoríne svetlá už nehoria. Ale tým jasnejšie svietia v ľudských srdciach…
— spisovateľka a prekladateľka, dcéra novinára a organizátora krajanských spolkov v USA Ignáca Gessaya Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam