ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jar je tu. Po svahoch, v hájoch, na lúkách a v záhradách smejú sa kvety, túlia sa k sebe a šepkajú si tajomné slová lásky. I tráva od samej nežnosti sa vlní. Jej stebielka tak ľahúčko, tak nežne sa dotýkajú, vzájomne sa hladkajú a chvejú sa ako deva, keď ju mladík schytí do náručia a mocne privinie k sebe.

Slnce lúčami objíma zem, zasľubuje sa s ňou. A zem žiari radostným šťastím. Krajom nesie sa jej teplý, rozochvený duch, ktorý preniká do samých vlákien rastlín a živočíchov.

Po jasnobelasej oblohe v omamnom snení váľajú sa biele páperovité obláčky. Vánok im na harfe vyhráva ľúbostné melódie, z ktorých vyznieva veľké, sladké roztúženie.

Na stromoch mladé lístky kochajú sa v čarovnej idyle, ktorú v ich strede prežíva vtáctvo. Kvety ovocných stromov svojimi pestrými farbami a ľúbeznou vôňou privolávajú k sebe chrobač. Veď ich lupienky sú roztvorené a pestíky dychtivo čakajú na opelenie. Včeličky prichádzajú, bozkávajú kvety a zo semeníka čochvíľa stane sa plod.

Jar je tu — celá príroda opojená je horúcou túžbou po novom živote.

A i do ľudských sŕdc tíško vkráda sa láska…