ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je predvečer Dušičiek. Hroby na cintorínoch zdobia kvety, zelené konáriky ihličnatých stromov a plápolájúce sviečky a svetielka, ktorých biely dym sťa obetný plameň Ábelov vznáša sa k nebesám. Sú to symboly vďačnej lásky, ktorá dnes hýbe dušou celého ľudstva a prosí o Večné Svetlo pre zosnulých. K tej prosbe družia sa aj hviezdy, lebo neobyčajne skvelým jagotom ligocú sa na čistej novembrovej oblohe.

Pri hroboch, z ktorých vanie velebná tichosť a naplňuje ovzdušie clivým smútkom, kľačia pozostalí a rozjímajú. Všetci jednako prežívajú v duši tú hroznú katastrofu, ktorá obrala ich o drahú bytosť. Sťa by zas kľačali pri lôžku mŕtveho a zúfalo sa modlili k Bohu, aby ich presvedčil, že smrť tu neslávila svoje víťazstvo. Ale aj teraz, ako vtedy a od tých čias možno i tisíc ráz, sa potešujú, že nevyspytateľné sú cesty Božie, a preto so slzami v očiach, ale pokorne podrobujú sa Jeho vôli.

Kľačiaci ešte hlbšie ponoria sa do rozpomienok, a pamiatka zosnulých celkom ožije, stane sa čerstvou ako tie kvety na hroboch, jasnou ako tie svetlá, ako tie hviezdy. Zjavia sa im obrazy, ktoré mäkkou, ale bôľnou teplotou ohrievajú ich dušu. Jedni vidia rodiča, ako sa za nich obetuje, ba často odtrhuje si od úst, aby ich nasýtil, vidia útulnú izbietku, kde úprimným a dobrotivým slovom vštepuje do nich lásku k Bohu a národu. Znovu pociťujú jeho bozky — tie rodičovské bozky na svete najsladšie — na hlave jeho požehnávajúce ruky. A vtedy ešte vrúcnejšie oddajú sa modlitbe za zosnulých. Iných hladkajú po tvári nežné, maličké prstíky, túli sa k nim zlatá, kučeravá hlávka nevinne sa usmievajúceho dieťaťa — nerozvitý to púčok ružový. A iní zas dojemne si šepkajú s verným druhom života, s pokrvným, dobrodincom, s priateľom. Posvätné sú to chvíle mohutného vnútorného pohnutia.

Je predvečer Dušičiek. Hroby na cintorínoch zdobia kvety, zelené konáriky ihličnatých stromov a plápolajúce sviečky a svetielka. A preto i malá Anička, chudobná sirota, kladie na hrob svojej matere to najkrajšie, najžiarivejšie svetlo — svoje srdce.