Boží človek
Autor: Elena Gessayová-Brestenská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Stromy ešte vždy stoja v plnej svojej sviežosti a zelené ramená sťa v radostnej modlitbe dvíhajú k nebesám. V ich korunách spev vtáctva ešte nezamĺkol, ba čarovne splýva v pieseň o kráse života. Pri ich nohách v tráve ešte vždy žmurkajú nesčíselné farbisté očká kvetín a šelmovsky koketujú s vetríkom.
Ale darmo sa stromy tešia tej nádhere, darmo pri zlatých lúčoch slniečka chcú i naďalej udržať svoju veselú náladu a tak aj život. Prvé ich listie už spadlo. Zvädlo, zožltlo, uschlo a teraz zmieta sa po zemi, posledným smutným šumom volajúc k sebe svojich druhov.
Hej, tak je to, ako keď sa prvé šedivé vlasy zjavia na čiernej hlave. Človek ich najprv vytrhuje, potom začesuje a chce ich pred sebou a pred celým svetom zatajiť. Ale ich len pribúda a pribúda. Večný zákon bytia, že čo je mladé, musí zostarieť, a čo žije, musí umrieť, oklamať sa nedá. Prvé suché listie a prvé šediny sú mementom toho zákona — príznakom jesene v prírode a v živote ľudskom. Oboje veštia smrť: prírode pod bielym snehom a nám pod tvrdou hrudou.
A preto pohľad na ne bolí, nesmierne bolí…
O autorovi
Elena Gessayová-Brestenská
spisovateľka a prekladateľka, dcéra novinára a organizátora krajanských spolkov v USA Ignáca Gessaya
