ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keby som mala krýdla, zaletela by som na lúku, nabrala si vône kvetov, v zlatom jase slnka vzniesla sa so škovránkom pod samú oblohu nebeskú a tam by som vrúcne spievala hymnu Stvoriteľovi.

Inokedy zas ponad polia, háje, lesy by som lietala, i do vrcholcov stromov nazrela a kochala sa pohľadom, ako v hniezde vtáčatá kŕmia svoje mladé. V chmárach hrala by som sa so snehovými chumáčkami a kvapkami dažďa, pomedzi ne preletovala. K dúhe by som zašla, silno ju objala a jej jemnými farbami rúcho si ozdobila.

Za velebného ticha noci vznášala by som sa vo svite mesiaca. Sledovala by som padajúci meteor, jagajúci sa ohnivšie ako ten najväčší diamant, ktorý ešte sa skrýva v útrobách matky-zeme. Po mliečnej ceste by som poletovala od hviezdy k hviezde.

Ďaleko, veľmi ďaleko by som odletela. A to len preto, aby som unikla ľudskej zlobe. No, márne túžim! Krýdla sú len pre tých, ktorí si ich zaslúžia, pre tých, ktorí už prešli očistcom pozemského života — pre anjelov.