ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je máj. Na poliach bohaté, ale ešte nezrelé klásky slabo sa kolembajú na vánku. Zeleň lúk po aprílových dažďoch dýcha sviežosťou — tým viac vynikajú v nej očká žltej ohnice, červeného maku a belasej nevädze. Vtáci vyspevujú hymnu neskorého jara, svrček veselo si hudie svoju rozcítenú pieseň. Chrobač s ligotavými krýdielkami trblieta vo vzduchu a bodkasté motýliky v hravom lete dlho poskakujú, potom zrazu v radostnom vytržení vrhnú sa do výšky.

Pri vodách tiež vládne neobyčajný život. Z vysokej trávy na brehu jazierka neraz zafrčia prepelice. Inde zasa deti máčajú si rúčky, miesia blato a šťastne sa smejú. Lastovičky vnadne sa vznášajú a zavše noria svoje biele brušká a modré hlávky do vody. Aj ony sa tešia.

Všade je také velebné ticho. Slniečko pokojne svieti a milotou zaplavuje celé okolie. Nebo bez jedného obláčka sa kúpe v azúrovej farbe. Len v diaľke černejú sa vrchy a zdobia oblohu ako obruba sukničku vyšívaného kroja slovenskej devy, alebo tmavé vlásky biele čielko dieťaťa.

Je máj — čarovný máj — najkrajší mesiac roka. Nie div teda, že mešťanov to vábi von, do prírody.