ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V ľudských srdciach pohlo sa národné povedomie, a celý národ povstal ako lavína, ničiaca všetko, čo jej v ceste stojí. Z nežných, ružových, ešte len páperím zarastených mladoňov a z pokojných, doma utiahnutých sedliakov stali sa chlapi, tvrdí v slove i v skutku. Matky s hrdosťou a sovretými perami posielaly čo i jediných synov do boja. Ba aj tí najmenší, ktorí ešte nedávno v drobných rúčkach držali materin prsník, chytali sa zbrane, ako kedysi detské voje za Svätú zem. Ľudia postavili sa v pevné múry, hradby. Ich telá, sťa ukuté zo striebornej ocele, skvely sa na slnku ako oltárne sviece.

Pohlo sa národné povedomie. Vzdulo sa, zdvihlo ako obrovská hladina morská, do ktorej vlieva sa príliv, a kde odlivu niet. Ako víchor zakolísalo krajinou. Jeho sila prenikla všade. Pod ňou stromy sa rozohnily, po oblohe metaly konármi, poháňajúc oblaky, až z nich blesky sršaly. Skaly sa pukaly, zem sa triasla, dunela, ako by sa chcela roztvoriť. I voda sa rozbúrila, penila, vyskakovala z potokov a riek, hádzala sa, ruvala.

Pohlo sa národné povedomie, lebo nepriateľ ohrozoval slobodu národa.