ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa od nepamäti oslovovali tvoji najlepší synovia. Za to oslovenie trpeli, svoju krv cedili, s ním na perách po bojiskách a v tmavých žalároch hynuli.

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa oslovovaly a oslovujú tvoje deti, roztratené za kúskom chleba po celom svete: v Amerike, v Kanade, Argentíne, Austrálii. Tak ťa oslovujú ony v cudzom prostredí, oddelené od teba horami a oceánmi. Ostaly ti verné, hoci v otčine čaká ich len malá drevená chalúpka a v nej hlad a bieda…

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa oslovujeme aj my tu, doma — vo verejnosti, ale i tíško pre seba, keď sme sami v šírom poli, v úzkej izbici, v priestrannom háji. Ako v modlitbe sa prihovárame k tebe, najmä večer a ráno, keď ťa odovzdávame do ochrany Božej. Sladké je to oslovenie, sladšie ako slovo otec, mať, ba i vlastné dieťa. Je mäkké, nežné, čarokrásne. Posvätné. Vyviera zo srdca, rozochveného najčistejšou, najhlbšou láskou k tebe. Je prísahou, že niet obeti, ktorú by sme za teba nepriniesli. Je vyznaním viery v tvoju lepšiu budúcnosť.

Lebo tvoje deti, môj drahý národ slovenský, od samého začiatku, čo ich Boh na tento svet poslal, v tebe žijú, v tebe mrú, sú tvoje až na veky vekov…