SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Môj drahý národ slovenský!“

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa od nepamäti oslovovali tvoji najlepší synovia. Za to oslovenie trpeli, svoju krv cedili, s ním na perách po bojiskách a v tmavých žalároch hynuli.

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa oslovovaly a oslovujú tvoje deti, roztratené za kúskom chleba po celom svete: v Amerike, v Kanade, Argentíne, Austrálii. Tak ťa oslovujú ony v cudzom prostredí, oddelené od teba horami a oceánmi. Ostaly ti verné, hoci v otčine čaká ich len malá drevená chalúpka a v nej hlad a bieda…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Môj drahý národ slovenský!“… Tak ťa oslovujeme aj my tu, doma — vo verejnosti, ale i tíško pre seba, keď sme sami v šírom poli, v úzkej izbici, v priestrannom háji. Ako v modlitbe sa prihovárame k tebe, najmä večer a ráno, keď ťa odovzdávame do ochrany Božej. Sladké je to oslovenie, sladšie ako slovo otec, mať, ba i vlastné dieťa. Je mäkké, nežné, čarokrásne. Posvätné. Vyviera zo srdca, rozochveného najčistejšou, najhlbšou láskou k tebe. Je prísahou, že niet obeti, ktorú by sme za teba nepriniesli. Je vyznaním viery v tvoju lepšiu budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lebo tvoje deti, môj drahý národ slovenský, od samého začiatku, čo ich Boh na tento svet poslal, v tebe žijú, v tebe mrú, sú tvoje až na veky vekov…