ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veľký si, Bože. Po oblohe rozsievaš svety, skvejúce sa na nekonečnom Tvojom poli, ako trblietajúce sa drahokamy na sivom zamate. Nad tými svetami vládneš. Požehnávaš ich krištáľovými kvapkami rosy aj dažďa, zohrievaš slnkom a v zime prikrývaš bielou perinkou. Na úsvite zapaľuješ ich zory červenou farbou a večer zahaľuješ ich tmavým závojom. Ty ustaľuješ na nich príliv a odliv mora, závratnú výšku hôr a priepastnú hĺbku dolín. Lebo pre Teba nič nie je nemožné. Si Všemohúcnosť sama.

U nás teraz prebúdzaš prírodu z jej dlhého sna. Vdychuješ život do najmenšieho semienka. Znova dávaš lístkom ich sviežu zeleň, stromy pokrývaš bielo-ružovým páperím, ktoré čochvíľa lupienok za lupienkom pomaly spúšťať sa bude k zemi. Kvetom vraciaš ich hravú pestrosť a sladkú vôňu, vtákom bystrý let, chrobači radostný bzukot, lesom tajomný šum, potokom bublajúci žblnkot, vánku hodvábnu mäkkosť. O všetko sa staráš, i o tých najnepatrnejších.

Preto dnes, keď uprostred toho všeobecného vzkriesenia slávime aj pamiatku zmŕtvychvstania Tvojho syna, slávneho Jeho víťazstva nad smrťou a peklom, vrúcne Ťa prosíme, aby si priviedol i nás, ľudí, k novému životu. Aby si zobudil v nás lásku k všetkému, čo je dobré. Tú lásku, ktorú si sám vštepil do našich sŕdc, ale ktorá, otupená rúhavým shonom po hmote, vyhasína a neistým, mdlým krokom vedie nás životom. Vysloboď nás, ó, Bože, z tej chladnej ľahostajnosti, vzkries z driemot klamného omámenia, aby sme aj my z mŕtvoty vstať mohli!