ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dieťaťu je svet krásnym, prekrásnym, zlato-ružovým rajom. Každá najmenšia maličkosť ho rozraduje — či to poľné kvieťa, či tie pestré farby rozličných predmetov, či to milé slovo. A potom, veď Ježiško s anjelikmi nosí mu bohatý stromček, ovešaný sklenenými guľami a striebornými reťazami, podeň kladie mu rozmanité hračky. Zajačik oblokom pricupká do jeho izbičky a postaví mu na stôl farebné vajíčka a čokoládové podoby seba, ovečky i kuričiek. Bocian, ktorý má obrovské hniezdo na komíne, dáva dieťaťu do daru živé bábiky — brata, sestričku, kamarátov. Bábiky nosí bocian z ďalekého močiara, kde sú i veľké vodné ľalie so širokými, ploskými listami, na ktorých malé, zelené žabky veselo si krkajú.

Šťastné, veľmi šťastné je dieťa, lebo čisté, nevinné jeho srdiečko nepozná pochybnosť, nepozná nedôveru.

My, dospelí, nie sme šťastní. V našom hmotárskom svete, opradení sieťou denných starostí, cítime len to, že dary k Vianociam a k Veľkej noci kupujú sa za peniaze, v pote tvári ťažko zarobené. My vieme len to, že deti sa v bolestiach rodia, že človek musí bojovať i o tú poslednú skyvu chleba, že je len tým, čím sa stane svojou úmornou prácou, mučivou trpezlivosťou, sebaobeťou. My cítime, že život je zlý, biedny a človek ešte biednejší.

A jednako i my dospelí sme deťmi — deťmi Otca nás všetkých. On nás obdarúva nielen na výročné sviatky, ale denne. On nám pomáha, plní naše prosby. On urobil človeka nie otrokom, ale pánom zeme. No, my sa nevieme tešiť Jeho darom, neuvedomujeme si, že všetko, čo máme, je vlastne len od Neho, nevieme si oceniť Jeho nekonečnú dobrotu, Jeho milosť.

A to preto, že viacej viery nám treba, viacej úprimnej, oddanej, žiarivej viery malého dieťaťa — viery v Boha, v bližného svojho, v seba samého.