ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spisovatelia od dávna opisovali mužov, akých národ potrebuje — mužov silnej mysli, veľkého srdca, pevnej viery a ochotných rúk; mužov, ktorých túžba po hodnosti neskláti, ani zisk úradu nekúpi; mužov, ktorí majú presvedčenie, vôľu, česť, a ktorí neklamú; mužov, ktorí môžu sa smelo postaviť pred demagóga, odhaliť jeho falošné pochlebovanie a pritom ani okom nežmurknúť. Vysokých mužov, ktorých hlavu korunuje žiara slnca, ktorí žijú nad hmlou vo verejnej povinnosti aj v súkromných myšlienkach.

Tie slová spisovateľov mi často prichádzaly na um, ba k nim družila sa aj báseň nášho Kuzmányho: „Kto za pravdu horí…“ Hej, takých mužov potrebuje Slovensko, len v nich by našlo spásu! Odovzdávala som sa sneniu, v duchu som si predstavovala, aký šťastný by bol náš národ, keby mal takých mužov. A neraz večer, keď som usínala, vzdychla som k Bohu, aby riadil kroky slovenských vodcov a vytvoril z nich tie predstavy, o ktorých básnici odjakživa spievajú.

V tom mojom snení, plnom túžob a nádejí, míňal sa čas. Až zrazu, sťa nebeské svetlo na oblohe, pred mojím zrakom ukázalo sa more čistého národného oduševnenia. Vtedy som pochopila, že slová básnikov už našly uskutočnenie, splnily sa, a že slovenskí vodcovia, ktorí tak vedia spojiť a nadchnúť celý národ, sú tí, so všetkými vlastnosťami dokonalého muža.

V mojej duši je pokoj, lebo viem, že národ, ktorý má takých vodcov, nemôže zahynúť. Sloboda na Slovensku viac plakať nebude, ani krivda krajinou vládnuť!