Boží človek
Autor: Elena Gessayová-Brestenská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Je jesenný podvečer. Obloha sivej, oceľovej farby, po ktorej tiahnu chmúrne oblaky sťa trudné myšlienky, jemne sa dotýka osirelých, tmavých vrchov, a svojím šedým závojom, bohato s nej splývajúcim, súcitne prikrýva trúchlivú zem.
Lebo umiera príroda, dokonáva. Vetrík dumne veje, povieva lístkami, až ony, trepotajúc sa ako ranné vtáčatá, s nemým bôľom tíško padnú. Spúšťajú sa na zem sťa opona po dokončenej tragédii, a ustielajú pre usínajúcu prírodu mäkký hrob, nad ktorým v sústrastnom žiali čochvíľa kývať sa budú čierne ramená stromov, zbavené svojej krásy ako pôvabné indické ženy pri hraniciach svojich zosnulých mužov. Pomaly hasne, mizne svetlo života, a príroda v svojej úzkosti sa skláňa k zemi. Zvädnuté, zmeravené rastliny ešte užšie sa túlia k jej širokej, láskavej hrudi. V akejsi súladnej skľúčenosti kvíľnu pieseň spieva i potok, pomaly vlečúc sa opusteným, mdlým, bezfarebným krajom. Všade je ticho, zúfalé ticho, ako pri lôžku umierajúcej matky. Len kde-tu v chladnom vzduchu žalostne zakváka osamelá vrana a zlovestný štekot psov, ozývajúci sa v tmavej diaľke, nesie sa súmrakom, aby o chvíľku i on utonul v tej mĺkvej, hrobovej nemote. Ó, všetko je pusté, smutné a skormútenou dušou ľudstva rozlieva sa pocit nevýslovne bôľny.
O autorovi
Elena Gessayová-Brestenská
spisovateľka a prekladateľka, dcéra novinára a organizátora krajanských spolkov v USA Ignáca Gessaya
