ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Do radu slovenských spisovateliek — na naše pomery rad vzácny — silno vpína sa Ľudmila Podjavorinská, dlhoročná pracovnica už dávno pred prevratom na poli slovenskej literatúry a činná, svieža, hotová pracovať i dnes. Ba pracuje vzácne, že línia jej tvorby stále stúpa a pevne nás presviedča, že autorka nevyčerpala ešte svoj literárny program, nachodí nové motívy, nové farby, nové slovo.

Tretí zväzok Zobraných spisov zhrňuje niekoľko pekne kreslených rozprávok zo slovenskej dediny, prifarbených milým romantizmom, tu i tu sentimentalizmom, s jadrom zaslzeným síce, pochmúrnym, ale nie bez svitu, nie bez výsledku prežitých trpkostí, lebo ak je život i nemilosrdnejší (ako v skutočnosti i je), autorka jednako vždy nájde východisko a vždy v určitom klade zanecháva svojich hrdinov, aby nebolo treba brať na zodpovednosť život, osud a tázať sa, prečo rozbíja šťastie toho alebo onoho. Nevýbojnosť Paľa Pantoka, storakým nešťastím zavalený dom Rázvorovie, žiaľ Anny Belanovej, novej „kšeftárky“, na ceste do Viedne, poblúdenie Štefka Halúzku v Prešporku a trápenie Marky pre stratený sen, ako i stratený ideál Terézie Selenskej — všetko sú motívy neveselé, mnoho trpkosti v nich, no pod perom rozjasní sa všetko: Pantok raz jednako zasadne si uspokojený do svojej chalupy, dožije sa splnenia svojich malých túžob, môže i on prisadnúť si k žene, na ktorú rád hľadieva. Na Rázvorovie dom prestanú sa raz sypať samé žiale, povzchodí nový život i radosť a do sveta rozbehnuvšiu sa Annu vráti láska Ondrejova, aby sa potom rozlial požehnaný pokoj v celom dome. A dobre sa končí i poblúdenie Števka Halúzku (a dobre by sa azda skončilo všetko pod perom Podjavorinskej), lebo nedalo jej ináč končiť, keďže s láskou chytala sa kresliť svoje postavy. A kreslí potom znamenite. Nenapína vyšpekulovanou ani rafinovanou fabulou, vie však svojím hovorom zainteresovať, upútať čitateľa, lebo sama vžíva sa do pomerov svojich hrdinov, a čo dostáva sa na papier, to pretieklo cez srdce, ktoré vie cítiť, chápať a tešiť sa i cudziemu úsmevu. Zobrané spisy Podjavorinskej nájdu si svoje miesto v knižniciach čítajúceho obecenstva.

(1929)