Cesta za umením
Autor: Dobroslav Chrobák
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Nemeckí spisovatelia, ktorých Hitlerov režim vyhnal z vlasti, necítia sa premožení; vyvíjajú obdivuhodné úsilie, aby upozornili na svoj osud celý kultúrny svet. V krátkom čase zorganizovali znamenitú informačnú službu, ktorá zásobuje zvesťami noviny všetkých krajín. Založili celý rad nových časopisov, v ktorých bojujú zbraňami ducha proti zbraniam hmoty. Úroveň týchto časopisov je vysoká, takže nachádzajú podporu a porozumenie vedúcich osobností i inštitúcií vo Francúzsku a v Anglicku rovnako ako v Československu, Holandsku a vo Švajčiarsku. V Amsterdame (Querido Verlag, Keizersgracht 333) vychádza napr. pod patronátom André Gida, Aldousa Huxleyho a Heinricha Manna literárny mesačník Die Sammlung, ktorý má medzi svojimi spolupracovníkmi mená, ako: Max Brod, Alfred Döblin, Jean Cocteau, Lion Feuchtwanger, Bruno Frank, Ortega y Gasset, Jean Giraudoux, Ivan Goll, Herman Kesten, Sinclair Lewis, Alfred Kerr, Emil Ludwig, Thomas Mann, André Maurois, Romain Rolland, Jules Romains, Joseph Roth, Ernst Toller, Jakob Wassermann, Arnold a Stefan Zweig atď. — teda výkvet „horných desaťtisíc“ svetovej literatúry. Ľavo orientovaní spisovatelia vydávajú v Prahe (Faust Verlag, Praha I., Betlémská 6) mesačník pre literatúru a kritiku Neue Deutsche Blätter, ktoré taktiež uvádzajú dlhý rad mien znamenitých spolupracovníkov. V Prahe vychodí aj obnovená Ossietzkeho revue Die neue Weltbühne (Praha I., Melantrichova 1), veľmi živý týždenník pre politiku, umenie a hospodárstvo. Do Amsterdamu sa presťahoval i bývalý mníchovský Tagebuch (vydáva L. Schwarzschild, Amst. 80, Euterpestraat, Z) a v Paríži vychodí 13. ročník dvojtýždenníka Das blaue Heft (Bergis Verlag, Paris IX., 36, rue N. D. de Lorette). Spomenuli sme len časopisy najvýznamnejšie; okrem nich vychodí ešte rad ďalších, menej významných. Ale i z tohoto vidieť, že nemecká emigrácia sa Hitlerovi lacno nedá. Zrejme totiž neprevzala spôsoby emigrácie ruskej, ktorá sa v zahraničí zväčša obmedzovala na skuhranie a vymáhanie podpôr.
(1933)
