ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po tieto dni dostala sa nám do rúk malá brožúra univ. profesora dr. Daniela Rapanta, ktorá vyšla ako osobitný odtlačok z predposledného dvojčísla Elánu a pojednáva o Pribynovom nitrianskom kostolíku. Na základe veľmi skromných prameňov, ktoré sa nám zachovali o vzniku tejto prvej kresťanskej svätyne na Slovensku, púšťa sa autor do veľmi smelých, no logicky vždy dobre odôvodnených dohadov o tom, pre koho dal vlastne Pribyna kostolík postaviť, keďže sám v čase jeho vzniku bol ešte pohanom. A tu na základe niekoľko málo historicky doložených faktov dospieva autor k domnienke, že jedinou osobou, voči ktorej by mohol mať Pribyna dostatok náboženskej tolerancie i patričný rešpekt, mohla byť len jeho vlastná manželka, o ktorej Rapant predpokladá, a to opäť na základe veľmi bystrých a logicky odôvodnených kombinácií, že bola cudzieho, nemeckého pôvodu, a ako taká že vyznávala už pred svojím sobášom s Pribynom kresťanského boha. Je zaujímavé, ba miestami až napínavé sledovať postup tak dobre školeného a imagináciou bohato obdarovaného historika, akým je profesor Rapant, pri jeho vývodoch. Z celkových kusých a laikovi nič nehovoriacich útržkovitých prameňov vie presnou, povedal by som až drobnohľadnou prácou vykonštruovať živý obraz celého významného úseku našej dávnej minulosti. A akokoľvek sú jeho vývody smelé, predsa ani na chvíľu neopúšťa pri ich vzájomnom konfrontovaní a spájaní pôdu skutočnosti. Naopak, pridŕža sa jej až úzkostlivo a každý nový dohad si osvetľuje a overuje naraz z niekoľkých strán. Podobná práca má čosi spoločného s prácou vynálezcu, ktorý tak isto z niekoľkých všeobecne známych a nepovšimnutých faktov vie, vďaka svojej obrazovosti a na základe svojho kombinačného nadania, zostaviť nový stroj alebo novú chemickú zlúčeninu.

A ešte jedna maličkosť upúta čitateľa Rapantovej brožúry. Rapant píše totiž Pribynu dôsledne s ypsilonom po „b“ a odôvodňuje to takto: „Odlišne od doterajšieho spôsobu, ale súhlasne s etymológiou píšeme Pribynu s -y-. Niet totiž najmenšej pochyby, že meno súvisí so slovesom pribývať, ktorého kmeň sa nám javí napr. i v miestnom mene Pribylina. Podľa zmyslu by meno Pribyna zodpovedalo latinskému Crescensius. A niet tiež najmenšej príčiny písať toto samorastlé meno domáce pravopisom cudzím.“ I to zdá sa nám byť správnym a odôvodneným.

(1942)