Cesta za umením

Kým produkcia pôvodnej slovenskej literatúry z roka na rok rastie, produkcia literatúry prekladovej zostáva na úrovni rokov predvojnových. Tie dva-tri tucty slovenských prekladov, čo od prevratu vyšli (v zbierke „klasických kníh“, v Živene, v Melantrichu), nepredstavujú nijaký rozmach. Naopak, ukazujú veľmi názorne, že svetová literatúra dostáva sa k nám výlučne prostredníctvom českým. Netreba byť prorokom, aby ste si z tohoto faktu vyvodili dôsledky, ktoré to môže mať pre rozvoj slovenskej literatúry. Už dnes záplava českej prekladovej literatúry dokonale ochromila vydávanie prekladov slovenských. Mali by si toho všimnúť najmä tí, čo hlásajú kultúrnu samobytnosť a sebestačnosť nášho národa, odvolávajúc sa pri tom na Štúra, výšivky a ľudovú poéziu. Áno, Štúr vedel „na místě pustého soukromí“ nasýtiť jedinou rybkou ľudovej poézie päťtisícový zástup svojich rovesníkov. Ale dnes je už táto zázračná rybka pokrmom nedostatočným, Štúrovi neboli ešte známe vitamíny, po ktorých je dnes taký zhon.

Snaha skrývať sa pred českou kultúrnou inváziou za štítom svojrázu pripomína veľmi podozrivé príslovečné strkanie hlavy do piesku. Ak sa treba proti tejto invázii brániť — ako že sa, treba — dá sa tak robiť len rovnocennými zbraňami. Postaviť proti knihe knihu, proti tovaru tovar.

Každé podujatie, ktoré stavia na tomto poznaní, musí nám byť vítané. Preto vítame i podujatie nakladateľstva Pallas.

Vedúcim motívom Erenburgovej knihy je zápas hospodárstva kapitalistického a komunistického. Na jednej strane hrabivosť a nesvornosť buržoázie, na druhej strane „jediný front“ a cieľavedomé úsilie Sovietov. I buržoázia usiluje sa zomknúť v „jediný front“, ale tu jeden „hneď zradí druhého za trh, za pôžičku, za dodávkovú zmluvu, za balík účastín,… zradí hnusne a podlo pre radosť Moskve…“ A Moskva zrady využije: padá Olson (Kreuger), padá Piček (Baťa), padá Weinstein.

Dej odohráva sa v Berlíne, v Paríži, v Londýne, New Yorku, Moskve, Štokholme, v Prahe, v Bratislave, vo Viedni — a bohvie kde ešte. Inak to ani pri známom tuláctve Erenburgovom nemôže byť. Rozpráva so zvrchovanou nonšalantnosťou o svetových trhoch a burzách na oceľ, platinu, bavlnu, zápalky atď.

Téma knihy je iste veľmi aktuálna. Ale vadí tu práve tá nonšalantnosť, blízka nedbalosti. Erenburgova sláva datuje sa v rokoch povojnových. Vtedy vydal svoje Fajky, Lásku Jeanny Neuillovej, Trust DE a i. Tieto knihy mali ešte kúzlo novosti. Dnes Erenburgov kurz už značne poklesol. Obecenstvo sa prejedlo tým všadebolstvom a vševedúcnosťou globetrottera, ktoré charakterizujú jeho knihy.

Iniciatíva k vydaniu knihy vyšla od davistov. Keď už museli odporúčať autora ideove blízkeho, mohli si, myslíme, vybrať i vec hodnotnejšiu a najmä menej blazeovanú. Či im azda tvorba Gladkova, Šolochova, Ivanova, Pilňaka, Zoščenka, Babeľa, Sejfulinovej, Zamjatina, Ogneva a ostatných sovietskych autorov, oveľa vážnejších a opravdivejších, neposkytovala dostatočný výber?

Úprava knihy (od J. Rybáka) je dokonalá.

(1932)