ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Istotne najväčšou kultúrnou aktualitou posledných dní — a možno najväčšou aktualitou celého roku — je melantrišské vydanie nádhernej publikácie s názvom Umění na Slovensku — odkaz země a lidu. Je to súbor vyše 1300 obrazových dokumentov (z toho 12 farebných), ktorý zredigoval podnikavý kultúrny historik Karel Šourek z materiálu, zhromaždeného Uměleckou besedou pražskou pre lanskú výstavu Starého umenia na Slovensku. Vzácnym a objaviteľským robí dielo Šourkovo najmä okolnosť, že väčšina z týchto dokumentov je v publikácii Umění na Slovensku nielen po prvý raz reprodukovaná, ale aj po prvý raz fotografovaná. Význam lanskej výstavy Starého umenia na Slovensku na Hrade pražskom bol náležite zhodnotený povolanými odborníkmi. No tento význam bol by bez publikácie Umění na Slovensku prechodným, obmedzeným pre laika na jednu sezónu. Dielom Šourkovým a jeho spolupracovníkov zostáva však trvácim: uchováva sa v ňom pre naše i budúce pokolenia znamenitý a presvedčujúci doklad o veľkom umeleckom bohatstve a umeleckej tradícii Slovenska. Pravda, bez lanskej výstavy Starého umenia na Slovensku nebolo by tejto publikácie. Ale podobne: bez tejto publikácie nebolo by už dnes výstavy Starého umenia. Bola by tu najviac ak silná spomienka, nie však trváca pamiatka. Rovnako teda, ako sme vlani boli vďační Uměleckej besede za usporiadanie výstavy, sme jej dnes vďační znova a dvojnásobne za to, že materiál, ktorý pre výstavu nazhromaždila, mohol byť použitý na zostavenie publikácie, ktorá nám zachováva bohatstvo výstavy v trvácom obraze a dáva možnosť v širokom a odbornom výbere poznať umelecké poklady Slovenska.

Publikáciu Umění na Slovensku zahajujú prejavy politických a umeleckých osobností. Redaktor diela chcel týmto zrejme naznačiť, že publikácia Umění na Slovensku nevznikla z podnetu odborných, umelecko-historických teoretikov, ale „z iniciatívy a potreby činných umelcov.“ Podľa toho je i jej určenie: obracia sa v prvom rade na vzdelaného laika a vnímavého aktívneho umelca (ktorému môže poskytnúť nejeden tvorivý podnet) a len v druhom rade na umeleckého historika, aby podnietila jeho záujem o štúdium a odborné spracovanie materiálu, ktorého bohatý výber prináša. Po spomenutých prejavoch nasleduje potom 88 strán textu a vysvetliviek k reprodukciám. Časť textová a vysvetlivky vzťahujú sa k deviatim oddielom knihy, ktoré nasledujú po sebe v takomto poradí: 1. Slovensko v praveku a na začiatku dejín (úvod od Jána Eisnera a Vojtecha Ondroucha); 2. Architektúra v stredoveku (úvod od Václava Mencla); 3. Maliarstvo stredoveku; 4. Sochárstvo stredoveku (úvody od Vlada Wagnera); 5. Práce v kove a zlatníctvo stredoveku (úvod od Karla Šourka); 6. Umelecké výšivky stredoveku (úvod od Emanuela Pocha); 7. Umenie od renesancie do polovice XIX. storočia (úvody od Dobroslavy Menclovej, V. V. Štěcha a Jana Hofmana); 8. Keramika na Slovensku (úvody od Alžbety Güntherovej-Mayerovej a Hermana Landsfelda); 9. Ľudové umenie (úvody od V. V. Štěcha, Antonína Václavíka a Viléma Pražáka). Okrem toho je v textovej časti diela pripojený register miest a dedín, z ktorých pochádzajú pamiatky, reprodukované v publikácii.

Nie je, prirodzene, ani približne možné zreferovať podrobne o celom tom bohatstve, ktoré kniha odhaľuje žasnúcim očiam čitateľovým. (Či vlastne divákovým.) Nie je tiež možné vysloviť nejaký celkový dojem. Je možné len sa dívať a dívať, listovať hodiny a dni, raz žasnúť, raz sa nadchýnať a zasa až tŕpnuť, či naozaj všetko to bohatstvo je naše, či ho naozaj máme takrečeno na záhumní. Treba sa len čudovať, že sme o ňom doteraz temer nevedeli, a klásť si otázku, čo si teraz počneme, keď sa nám zrazu ukázalo v celej svojej rozmanitosti a veľkoleposti? Máme právo byť pyšní, že toto všetko patrí dnes nám, že naša zem je, hľa, ako klenotnica, z ktorej môžeme načierať plnými priehrštiami umelecké poklady? Alebo sa máme cítiť zahanbenými, že sme toľké časy chodili okolo toho ako slepci? Netreba o tom rozhodovať, pretože pocit pýchy, rovnako ako pocit zahanbenia predstavujú iba prvú, a preto povrchnú našu reakciu. Dôležitejšie, než naše pocity, bude naše poučenie. A toto poučenie, ak má byť úprimné, nevyhnutne musí vyznieť v záver, že všetky tieto poklady predstavujú síce umenie na Slovensku, ale nijako nie, aspoň v prevažnej väčšine nie, umenie slovenské. Nijaká príručka dejepisu, nijaká sociologická štúdia neprehovorí k vám rečou tak bolestne jasnou o krušnej minulosti slovenskej, ako táto zbierka umeleckých dokumentov. Všetka táto krása, všetko toto bohatstvo vzniklo síce v našom prostredí, ale nie z nášho ducha a z našich rúk. Okrem poslednej časti, ktorá predstavuje ľudové umenie, sú toto, hľa, všetko dokumenty o diele cudzincov a príšelcov, o diele sochárov, maliarov, staviteľov a remeselníkov, ktorých sem pozvala cudzia svetská i cirkevná šľachta. Nie je možno oportúnne hovoriť to. Nie je však možné a statočné zamlčovať to. A potom: kade vedie cesta vývoja pre dnešného slovenského umelca? Odkiaľ má vychádzať tradícia nového slovenského umenia? Z napodobňovania toho, čo k nám doniesli cudzinci, alebo z nadväzovania na to, čo tu vyrástlo z domácej tvorivej sily? Odpoveď nech dá hoci dielo Ľuda Fullu. Po tejto odpovedi bude nielen mužné a statočné, ale aj zdravé a vývoju nášho umenia osožné, keď oddelíme demarkačnou čiarou vlastné od cudzieho, i keby nám za dnešných pomerov nebolo zakázané a nebolo ani možné vykonštruovať si nejaký dômyselný titul, pod ktorým mohli by sme si prisvojiť celé dedičstvo minulosti. Na tejto demarkačnej čiare nesmie, pravda, byť postavený čínsky múr. I keď premnohé z toho, čo nám objavilo Umění na Slovensku, nie je dedičstvom našej minulosti, predsa všetko to je dokumentom tejto minulosti. A zmysel dokumentov je práve v tom, že sa zachovávajú, opatrujú a študujú. Kto vie: možno práve dôkladné a sústavné štúdium ukáže, že náhľad, ktorý sme vyslovili pred chvíľou, bude treba v hocičom opraviť. Možno sa ukáže, že umelecká tradícia niektorých, alebo dokonca mnohých tých pamiatok nie je nám predsa celkom cudzia, pretože sa v nej cudzie vplyvy násobili tvorivým nadaním nášho ľudu. Pri keramike, výšivkách je to už napríklad jasné. Pri rezbárstve dá sa to tušiť. Inde sa to bude musieť ešte len zisťovať systematickým a objektívnym štúdiom. A práve pre takéto štúdium je publikácia Umění na Slovensku mocným podnetom a dobrou orientačnou pomôckou.

(1938)