ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— periodická revue mladých priekopníkov socialistických ideí, chce vniesť do myšlienkového a umeleckého života na Slovensku nové smernice spoločenského poriadku a zboriť staré heslá meštiackeho kapitálu. Pestuje umenie proletárske, ergo tendenčné, nečakajúc pochvaly za svoje snaženie, predsa ju dostáva (viď Slovenský denník z 10. I. a Robotnícke noviny z 18. XII. 1924). Kritika Slovenského denníka je, pravda, úzkoprsá, žalujúc sa na „zbytočné politické tendencie“ ako na vec nepatriacu do umenia. A je predsa jasné, že reakcia vzbudená umením je jediným cieľom umenia a nezáleží, akými prostriedkami sa jej dosiahlo. Tendencia v umení vedená ideou všeľudskou, je najideálnejším systémom a svätým prostriedkom na dosiahnutie cieľov, keď požaduje blaho verejnosti a pramení z čistého posvätenia existencie tomuto snaženiu. — Že tendencia obmedzuje tvorivú činnosť? Hlúposť! Keď niekto spieva celý život o láske, o tom radostnom a večne zošľachťujúcom cite, prečo by bolo nevhodnejšie ospievať svoju politickú náladu? (Pravda, rozlišujeme nebezpečenstvo „tendencie za každú cenu“!)

V 1. čísle okrem iných vystúpil Rob Poničan s peknou básňou Kaviareň Dunaj a vážnym článkom Inteligencia a proletariát! — vidno však, že filozofia mu nesluší! Omnoho živšie sú články Clementisove a Križkove. X 10: Vysťahovalec pôsobí dojmom veľmi ťaživým, má v sebe čosi nerozprúdeného, ťarbavého, nič definitívne. Veľmi lahodné sú básne Horove, Elenove a Novomeského.

My najmladší vítame Dav ako „reflektor skutočných pomerov“.

(1925)