Cesta za umením
Autor: Dobroslav Chrobák
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
… Opytuješ sa ma, ako by som si prial, aby vyzerali Pohľady. O tom ťažko hovoriť. Myslím, že takéto, aké sú, ešte nadlho budú vyhovovať svojmu poslaniu. Zreformovať ich nejako od základu iste nie je možné, a dáko ich plátať bolo by nevkusné. Čo chceš? Papier je dobrý, tlač je dobrá, honoráre sa, myslím vyplácajú načas, predplatiteľov jest — čo by teda chýbalo? Potrebovali by sme iste revue modernú, pružnú, výbojnú, ale takú sotva by bolo možné spraviť z Pohľadov. Pohľady majú svojich patrónov, ktorí by nedopustili, aby sa v nich písalo inak, než sa písalo dosiaľ. Myslím, že by bola daromná všetka Tvoja snaha urobiť z nich revue prístupnú aj iným prúdom ako prúdom spod prípecka. Nehnevaj sa, Ondriš, že píšem takto otvorene, veď vieš, že takto nemyslím sám. A ja zas viem, že Pohľady sú potrebné ešte pár rokov také, aké sú. Len by sme potrebovali zavčasu protiváhu, ktorá by pôsobila popri nich a patrila tým, ktorým Pohľady nedávajú už mnoho nového.
Niečo dalo by sa iste napraviť i na Pohľadoch. Veď aj archeologické vykopávky (toto bez narážky) možno robiť novými metódami. Ale v tomto nebudem Ti radiť, si tam a vidíš najlepšie, kde by sa čo dalo.
Chcel by som Ti ešte povedať, že tak či onak, predsa som rád, že povedieš Pohľady, ale neviem, či by to nevyzeralo netaktne za okolností, ako k tomu došlo…
Praha 9. I. 1932
*
Milý Ondriš!
Je mi veľmi nepríjemné, že som Ti toho mesiaca nemohol nič poslať do Pohľadov. Pokladám za slušné aspoň sa Ti ospravedlniť — nemohol som naozaj nič súceho stvoriť. Žil som v ostatné týždne trochu búrlivo a veľmi zmätene. Ako keby sa bolo všetko dookola proti mne sprisahalo; každú chvíľu čakalo ma nejaké rozrušenie, nepríjemnosť, citová senzácia.
I knižku som Ti poslal preto trochu oneskorene. Inak ma osud Kamaráta Jaška nie veľmi zaujíma. Rád by som v tých rozprávkach videl len štylistické cvičenie k ďalšej práci…
22. III. 1937