SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hôrne pramene

My musíme byť čistí, jak pramene, jak čerstvé pramene, čo zpod brál vrú kdes’ v našich horách a žblnkocú si vážne o ďalekých morách v moch mäkkunký a v kapraď vpravené, v ich zrkadle zrieť rána ohňom svitať a na dne štrk — i drobunký štrk sčítať, kým sladne v ústach mok, čo z hĺb sa prýšti… My musíme byť čistí — čistí, bez podlých vášní — čiernej nenávisti, bo beda vodám, kde sa kal ten vmyje, a beda rodu tomu — prebeda, ak sviežu krv mu jedom podjedá túh malichernosť a hriech ambície, zvúc plameň v oči — na tvár nestydnú, z nej uhádnuť hneď, za čím duša piští… My musíme byť čistí — čistí — čistí, jak pramene, jak čerstvé pramene, im neľzä povrch zhyzdiť prachom — trusom, tak! ináč od nás odvrátia sa s hnusom a letá tok náš skálim prikydnú…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama