Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Lesk striebra rámcom zlatým pretkaný… a privráva sa šeptom trpký bôľ z chryzantém, dalí’, ružích gladiol… a nieto, nieto lieku na rany! Sťa v čierny mramor vdýchlý farieb lad, kde život svietil s rias a žiaril z líc — dnes meravie bel dlhých voskovíc, kde smiech prv zvonil — vanie tíše chlad. Vzdych — tlumený vzdych vpadá do slova, až skube srdcom — schvieva koleny, že nanajkrajsí z kvetov — zlomený a otvorenou kniha Jóbova… Z tých trúchlych farieb dvoje rúk sa pnie, kdes’ v Getsemane tak sa kľúčily, keď prosil ktos’ i našiel posily — jak Boh chce — znášať chvíle útrapné. Je večer… plam sviec… spev sa vznáša s pier len ukojí-li, Bože, ulaská — veď — prečo? prečo?? hrozná otázka!! a predsa prší v srdcia jas a mier. … Tam vedľa cesty v diaľ čo uniká, zrú smutné oči zrejme — do cela cez horké slzy úsmev anjela, jak čaká mamičku i apíka… 27./VII. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
