Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Sluch k zemi prikladám: Nie! a či? sväte! — ktos’ kráča, jak vtáča, plachunké vtáča, keď skacká pred vami po záhrade. Hej, ide s rovín, ďalekých, teplých rovín, i poľom i luhom i krovím i horou i zbudenou dúbravou si spievajúc — si spievajúc, a s tvárou sviežou, smevavou, jej na pohľad sa stápä sneh a púšťa ľad, kým rúčka sype zo zásterôčky kde sneženky, kde fijalôčky — pýr v líca bledým Náladám… Sluch k zemi rodnej prikladám, a hruď sa teší, čím dozvuk — určitejší, zrak pricláňam si dlaňou, bo chcem byť s Ňou — preťažko Vyčkávanou, hoc pamätlivý na obrúčku, pritisnúť k perám jej bielu rúčku a vyznať, jak dlhé rôčky som márne striehol tie ľahunké krôčky — i zúfajúc i úfajúc a vierou tíšiac muku… až za pokonných chvíľ poznal som ich v sŕdc rodných (zmladených túhou: žiť!) jarom a búrnom tlku. 28./III. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
