Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Stoj, noho, posvátná místa jsou… Kollár.
Ó, čo tu drahých mohýl, koľko sŕdc tu tleje, ich nesviedol dar, ani hrozba nesklonila! veď — veď ma, brat môj, ukáž — kde spia ktoré deje, na nich i duša naša cieľ svoj založila… … Tak, tu ten!? hen zas… Bože, pantheon to Slávy… „Stoj, noho!“ hľa, ich život otvorenou knihou, v nej pár slov a preds’ tvrdé vyznanie ti zjaví… stoj, noho, jak za veľkých, slávnych okamihov! Ó, zlomený stĺp, kríže, mramor, sivá žula s tým zbožným, „večnaja“… rad našich strážnych veží, dnes vzdychy moje k vám sa nežným vánkom túlia… no, veď ma, brat môj, až — kde veľký spevec leží! Ach, teda tu!?… pár vencov… pomník? (v srdci rodu), len kytka sneženiek… znak úcty, milovania? či symbol viery tej, čo zmôže nepohodu?? — hej, Baťko, rec mi, rec! som pútnik zpod Kriváňa. A vieš, čo prichodím? hľa, nesiem svoje spevy, čo vzkrsly za ticha i v desnej haravare, oj, Baťko, vzbuď sa, vzbuď, a okús mladej révy, snáď najde útechy to tvoje srdce staré! A ešte prosím, vlož do križmy peniaz zlatý i dietku mojemu, jak s’ deťom druhov vložil… — hej, Baťko, nečuješ? tak pekne sníva sa ti? vstaň, jar tu, spieva vtač, bys’ s krajom svojím ožil! No, márne! on spí — spia si všetci vôkol riadkom… však, brat môj, spánkom tých, ich hradby isté — stále… Ó, snite, zaslúžení, v opojení sladkom, veď v nás sa nesklamete… vale… vale… vale!!! 26./III. 1917.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
