SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Synovi

— Môj milý synček, hľaď, keď beriem v priehrst hlávku a vnáram pohľad svoj v tie očká veliké, hľaď vážne — vážnejšie, veď nejde o zábavku, chcem si ťa priúčať, chcem — žitia taktike! Chcem a nie slovami, veď tých bys’ ťažko chápal, lež zrakom, ktorý ťa tak vrelo miluje, chcem preniesť v útlu hruď i duše svojej zápal… hľaď vážne, vôle ti ten pohľad vštepuje! Ty musíš zahorieť — hoc voľný v svete vidín, oj, musíš vzplanúť raz tým ohňom, ním tliem ja, a z duše zanevrieť na to, čo nenávidím, a z duše ľúbiť, čím krv moja nietená. Spev drahej matičky ti nesmie zamrieť v sluchu, by krok tvoj nezblúdil, kde pre nás miesta niet, bo radšej zriem si ťa na márach v bielom rúchu, ó, radšej — hoci dnes, ak mal bys’ zhavranieť! No, ži mi a cháp raz, nač bral som v priehrsť hlávku a vnáral pohľad svoj v tie očká veliké… môj milý synček, hľaď — veď nejde o zábavku, chcem si ťa priúčať, chcem — žitia taktike!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama