Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
[4]
Zakvitly ulice mestečka, zakvitly nádherne pestručkým kvietim, čo chcelo svätiť, jak kedysi predtým (keď srdcia mohly sa v úsmevoch rozliať), nevinne svätiť a jasať a volať, že noc svit blížiaci neprečká… No, márne zakvitly ulice — márne sa holúbky slietly i sokoli i vážni havrani — nebolo po vôli synom, ich dneská už vydesia i tiene vlastné… synom tak surovej sily — i nedovolili — oh, nedovolili! My sme však svätili jednak — ó, áno, svätili, so srdcom nahorklým — tvrdým sme svätili, pri sladkých piesňach, ich zvuky až v duše sa vkroja, pri rytmoch, ktoré viac nestlumia hromy, a v povedomí, že dosť sme silní — dosť, veď sa nás boja, i spevu nášho i panien roja, i smevu čepca a oplecka… — Však! nervóza to hlúpo chlapecká, čo k smiechu skorej, než k ostude: čierneho svedomia komický výraz — aj sme si riekli, že to viac nebude, že sa to stalo dnes posledný raz! … Tak sme sa rozišli z mestečka — odporu plní i opovrženia, lež pevní vierou, že časy sa zmenia, a noc svit blížiaci neprečká!! 27./VIII. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
