SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pod touto oblohou

Pod touto oblohou žiť — lepšie nezrieť svetla, jak tĺcť sa necestou a s srdcom raneným, či jasá smevom hviezd, či plameňom zôr vznetlá — tu táto obloha len očí mámením. A klame sirá zem i valné vody klamú, i hĺbky údolia i výše sivých hôľ, tu bujnie divo kvet i vedľa škôl a chrámu, a beda matke, ak syn z neho odštikol. Ľsťou šumí nežný van, hoc vôňou smysly chová, lož volá v smeve lúk i z vtáčích prívetov: tu ctnosťou sľubovať a nedbať svojho slova, tu radosť rozdrtiť čies’ srdce pod pätou… To srdce nevesty, jej smútky chodia na dom, bo chce pel zachovať — ač ruka slabá je… — Pod touto oblohou žiť hriechu — Eldorádom, ó, biedny, biedny kraj, len kto ťa odkľaje??

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama