Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Sme novým ostrovom, čo na dne mora spočíval po dlhé stáletia, kým jarmili nám šije, dnes naším svetlý vzduch, ač val sa vzdúva, búrny val, a perie do skalísk a plytké brehy myje. Svit z krvi rodí sa a v krvi blednú večery, nám stráne vzkvitajú a zunia včelky zlaté, sme kŕdľom detvákov, čo večite sa hašterí, a za svet nepodbá, že treba stavať hate! Nás stihol záchvat túr z hĺb na mámivé pohoria, cez cesty-necesty a nohou hoci bosou: pár krokov do briežku a vznety pŕs sa rozhoria v pohľadoch panákov a prázdnych horenosov. A val vĺn vzdúva sa — oh, val vĺn hnevom zelený, v zemi pod kôrou čos’ zradne hrmí zhusta, a nik sa netrápi, ak povrch vôd vztek rozpení, hoc isté: víťazstva nám jakživ neodpustia! — Ó, srdcia bláznivé, tu žiť, nie hrať sa — znamená, lež dvíhať násypy a predísť zbojský prielom, dať v obeť myseľ, hruď, dať v službu svätú ramená, a keď to nestačí — tak hatať vlastným telom!! Sme novým ostrovom, a beda, ak by nad nami sa vlny sovrely, čo máme, do hĺb schytia, a výkrik radosti by zavyl v šír-diaľ vodami, že zhynul národ ten, čo nezaslúžil žitia!!!
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
