SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred Hlinskou dolinou

Svah temnej sihliny a oproti hor k blankytu sa bralá divo dvíhajú, tak príkré, nahé bralá — tu iste žasla duša vše, ak ruka maľovala. Sto farieb ponurých, v ne velebu zrieť zavitú, i zákon zrejme vyčítať a večne stály, božský, čo značil niekdy tajný Prst na skalísk ťažké dosky. Ten nezná otroctva… hej, zákon vzácny, praveký, v chrám nemé bralá vysviaca — v chrám, kde pod nebom holým má počuť kázeň blúdny syn tých ubolených dolín — a heslo voľných sniesť a zmeniť v jasot náreky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama